Deti si môžu školu vybrať podľa toho, na čo majú. Ak ich nezaujíma, neuplatnia sa ani s Oxfordom. Za socializmu som sa učil z desaťročia starých učebníc, čo je pre elektrotechnika katastrofa (novinky sa dohľadávali inde).

Stredná generácia, ku ktorej ešte patrím živí deti. Strata práce je taký veľký problém, že som dokázal niekoľkokrát dať výpoveď bez náhradnej alternatívy. Niekedy treba dvihnúť zadok a ísť za ňou.

Nikto nikomu nebráni založiť si akúkoľvek firmu... sú úspešné firmy, ktoré nie sú montovňami. Toto máme plne v rukách. Tie firmy sa samé nezaložia, ani na západe nevznikli samé od seba. Za komančov sme mali až na výnimky skôr technické skanzeny, ako fabriky.

Že sme boli sebestační? A tie prázdne regále s frontami pred obchodmi, "keď niečo dostali" znamenali čo? Dnes si oveľa menej ľudí zabezpečuje potraviny svojpomocne... na to nezabúdajme. Za komančov bolo vidno ľudí makať na poliach, sliepky na dvoroch, prasatá v chlievoch a kravy na lúkach. Hnojivá, pesticídy, insekticídy robili z našich potravín chemický koktail. Dnes si môžeme vyberať. Pamätáte si na zvnútra čierne, alebo duté zemiaky? Na pripálené pečivo?

No a dalo by sa pokračovať.

Jinak řečeno, učebnice elektrotechniky byly tak dobré, že Vám jejich studium ještě dnes umožňuje měnit práci, jak se vám líbí.

Já tedy nevím, ale v r. 1989 měl Karel Kryl koncert na půdě Vysoké školy zemědělské. Že by těm studentům něco chybělo, tak to bych neřekl. Kypěly evidentně zdravím a blahobytem.

Ano, všichni byli spokojení a šťastní a nic jim v podstatě nechybělo. Proč tedy pak v prosince 1989 se zapojila téměř celá republika do generální stávky? Že by proto, že všichni byli šťastní a nic jim nechybělo? A proč pak komunisté nevyhráli volby v roku 1990? Když lidem nic nechybělo?

Učitelia, nie učebnice. O moderných trendoch nám hovorili oni, autori učebníc ich mali možno v snoch. Napr. moje poznámky z elektrotechnológie obsahovali viac informácií, ako učebnica. Moja práca nemá s elektrotechnikou veľa spoločného... len všetci využívame jej produkty.

Je tu článok o plechových autíčkach. Moje prvé zamestnanie bolo na lisovni kovov. Len sme nerobili hračky, ale zámky do dverí s výhľadom, že skončím časom na vývoji telefónov (jedna z mála elektrotechnických fabrík, ktorá po revolúcii neskrachovala).

U mladých to tak býva, že vyzerajú dobre, ak nie je práve hladomor.